Rodina vs. fotografovanie

04.09.2009

         Možno, že si niektorí z vás povedia: ,,Ten názov sa absolútne nehodí k fotke.“ No opak je pravdou. Pred polrokom sa mi narodila prvorodená dcéra Tereza, ktorá úplne zmenila beh celého nášho života a teda aj moju záľubu fotografovania. Do nášho života priniesla niečo, čo by som nikdy nechcel stratiť, no čas na hobby sa akosi vytratil. Po pár mesiacoch som sa zamyslel, ako by sa to dalo skĺbiť, aby aj CF karta bola sýta a rodina celá. Tak som si povedal, budem ich brávať so sebou. Keď mala Terezka asi 3 mesiace, mamina si potrebovala oddýchnuť. Zbalil som kočár, fototechniku a hybaj do terénu. Terezka po ceste zaspala, takže keď sme dorazili na miesto, nechala mi 1,5-hodinový priestor, aby som sa vybláznil. Výsledkom toho bol tento vrzúnik.

  

         Odvtedy často brávam moje kočky so sebou a vzniklo takto dosť pre mňa pekných záberov. Viem, pre ,,profi,, fotografov to asi nie je ideál, ale pre mňa je rodina to najcennejšie, čo mám, preto sa mi zdá dôležitejšie skĺbiť rodinu s fotografovaním ako hľadať možnosť ubziknúť a doniesť perfektný záber. Koniec koncov možno práve záber v takýchto podmienkach má väčšiu hodnotu, minimálne pre mňa.

               

       

        Na druhej strane musím poznamenať, že moja perfektná manželka mi často dožičí priestor aj na samostatné fotografovanie. Zosúladiť rodinu a fotografovanie sa dá, len treba chcieť. Na záver by som dodal, že momentálnu rodinnú situáciu by som nevymenil za nič na svete. Terezka je náš veľký poklad a už sa tešíme na ďalšie detičky. Prajem veľa trpezlivosti, zhovievavosti pri riešení podobných situácii.

 

      
        Asi ste sa už viacerí stretli s podobnou životnou situáciou, ak chcete, podeľte sa s ňou.

       Autor: Matej Žiak

Komentáre (4)
Späť na články