Čo s digitálnym úlovkom
V januárovom čísle časopisu Poľovníctvo a rybárstvo nájdete ďalší článok. Tento krát o úprave fotografií v PC a archivácii. Neskrátenú verziu si môžete prečitat v tomto článku. Pre obmedzenia priestoru v časopise nezachádzam v článku do detailov. Je určený pre fotografov začiatočníkov. Ale ja napriek tomu verím, že môže obohatiť i mierne pokorčilých.
Digitalizácia fotografie urobila z fotografovania snáď najobľúbenejšie hobby. Väčšina amatérskych fotografov, ale i laikov, zastáva názor, že dobrý fotograf s kvalitným fotoaparátom nepotrebuje s fotografiou po importovaní do počítača už nič robiť. Ak sa chcete odlíšiť od týchto podpriemerných názorov a posunúť sa vo fotografovaní ďalej, treba tento zastaraný mýtus zanechať. To, čo pre analógový fotoaparát znamenala fotokomora, to dnes pre digitálne fotoaparáty znamená počítač, kvalitný monitor a výkonný software. Profesionálny fotografi prírody vedia, že po nezabudnuteľných zážitkoch s fotoaparátom v divočine ich čaká rovnako dlhý, ak nie dlhší čas strávený za počítačom. Pokúsim sa vás previesť touto zdanlivo náročnou cestou v niekoľkých základných krokoch. Chcem vás však upozorniť, že tento spôsob nie je jediný ani univerzálny. Iní fotografi môžu mať iný, ale rovnako dobrý prístup.
Základom dobrého spracovania fotografií je formát, do ktorého sa digitálny obraz (fotografia) uloží. Najvhodnejší je formát RAW, laicky nazývaný aj digitálny negatív. Veľmi nevhodné je fotografovať do JPG formátu. Na rozdiel od RAW formátu, JPG trpí veľkou deštrukciou a znižovaním obrazovej kvality pri akejkoľvek softwarovej úprave, čo i len nepatrnej.
Import a archivácia
Prvý krok po návrate z terénu je importovanie fotografií do počítača a vymazanie tých nevydarených (rozmazané, zle naexponované a pod.). Následne fotografie rozdelím do priečinkov podľa roku, kedy fotografia vznikla. Tento priečinok obsahuje ďalšie podpriečinky podľa témy fotografovaného motívu (cicavce, rastliny, abstrakcia, krajina a pod.). K takto rozdeleným fotografiám priraďujem kľúčové slová ku každej fotografii, čo slúži na lepšie vyhľadávanie v archíve. Fotografie uložené v počítači ešte nahrám na záložný externý disk. Niektorí ľudia fotografie zálohujú na DVD, no keď si prepočítate cenu 1MB DVD a cenu 1MB v externom disku, tak sa vám finančne jednoznačne viac oplatí kúpiť externý disk. Navyše sa nemusíte báť, kde odložíte väčší počet DVD nosičov a ani poškriabania, či iného znehodnotenia tohto nespoľahlivého média.
Programy
Teraz máme už fotografie pripravené na samostatnú úpravu. Na spracovanie RAW fotografií treba mať špeciálny program, pretože v bežných Windows editoroch sa nedajú otvoriť. Osvedčenými programami sú Zoner, Camera Raw a Adobe Lightroom. Firma Canon napríklad k zakúpeným fotoaparátom dodáva veľmi spoľahlivý program Canon Digi Profesional na spracovanie RAW súborov. Väčšina týchto programov je intuitívna a sami vás budú v jednotlivých krokoch viesť. Na ilustráciu celého procesu použijem jesennú fotografiu ježa západného (Erinaceus europaeus).
Konvertovanie RAW
RAW súbor otvoríme v jednom zo spomínaných programov. Tu spravíme základné úpravy, aby sme zo surového RAW mohli vyvolať použiteľnú fotografiu. Na fotografii doladíme odtieň alebo teplotu fotografie, nastavíme správny kontrast, doladíme krivky, sýtosť a živosť farieb, môžeme jemne doostriť, či odstrániť šum. Surový formát je "predvarený" k ďalšiemu spracovaniu. Ešte je potrebné exportovať ho z daného programu. Treba nastaviť rozlíšenie (stačí 150 dpi), farebný priestor (ak ste fotografovali do Adob RGB, tak je najlepšie fotografiu v ňom aj nechať) a fotografiu si uložte do TIFF formátu, pretože s ňou budeme ďalej pracovať. Ak máte fotografie nafotené v JPG, tak tento krok môžete vynechať.
Samotný postprocesing
Teraz prichádzame do druhej časti postprocesingu. To už možno nazvať ako samostatná úprava fotografie, či už TIFF, JPG alebo iného formátu. Na túto prácu existuje nespočetné množstvo programov. Najčastejšie sú to produkty od spoločnosti Adobe, a to hlavne fenomenálny Photoshop. Jeho ekvivalentom je voľne šíriteľný program Gimp. Veľkou výhodou spomenutých programov je, že dokážu pracovať s fotografiou prostredníctvom vrstiev a masiek, čím sa dá docieliť len parciálna úprava fotografie a nemusíte tak úpravu aplikovať na celú fotografiu. Ďalší dobrý program a pomerne jednoduchý je už spomínaný Zoner. Je niekoľko základných krokov, na ktoré sa treba pri úprave zamerať.
Kontrast
Základom pekne upravenej snímky je správne nastavený kontrast. To možno spraviť: 1. cez nástroj úrovne (levels) - bežce posunieme jemne smerom do stredu histogramu, 2. cez krivky (curves), čo je presnejší a lepšie korigovateľný spôsob - z rovnej priamky v histograme vymodelujeme písmeno "S". Takto fotografii dodáme kontrast a tiež sýtosť farieb.
Farby
Ďalším krokom je zvýraznenie a korekcia farieb. To je potrebné previesť veľmi citlivo a jemne, aby fotografia nebola prehnane saturovaná alebo v niektorých kanáloch až "prepálená". Najjednoduchší spôsob je farby vytiahnuť pomocou nástroja saturácia. Väčšina jednoduchých vecí má vždy nejaký háčik. Nie je tomu ináč ani pri tomto nástroji. Tento spôsob síce zvýrazní farby, ale táto úprava je deštruktívna a spôsobuje na snímke rôzne farebné artefakty. Lepší spôsob doladenia farieb je cez nástroj match color alebo prevedením fotografie do režimu LAB, kde farby doladíme opäť cez už známe krivky alebo cez nástroj Apply image. Po tejto úprave nezabudnite fotografiu vrátiť do režimu RGB. Teraz by už fotografia mala byť po tonálnej stránke hotová.
Doostrenie
Nasleduje záverečný a veľmi dôležitý krok - doostrenie snímky. To sa dá robiť nespočetne veľa spôsobmi a s rôznou intenzitou. Vo Photoshope sa najčastejšie na doostrenie používajú filtre unsharp mask alebo hight pass. Filtre sa dajú pomocou vrstvy a masky aplikovať len na objekt, ktorý chceme mať ostrý. Jednoduchý a rýchly spôsob ponúka aj program Zoner, akurát sa musí aplikovať na celú fotografiu. Nasleduje uloženie fotografie, odloženie na disk alebo vytlačenie. Ak fotografiu chystáte tlačiť, je lepšie všetky tieto kroky trošku prehnať, pretože pri tlači vždy dochádza k zastretiu farieb i k potlačeniu ostrosti.
Publikovanie na Web
Pri publikovaní fotografie na web je potrebné nastaviť správne rozlíšenie. Toto sa robí najlepšie v Zoneri. Fotografii nastavíme požadovaný pomer strán napr. 800x600 px a nastavíme rozlíšenie na 72 dpi. Vyššie rozlíšenie ako 72 dpi je pre použitie na web nevhodné. Do fotografie možno vložiť aj svoj copyright a môžete ju uložiť ako jpg pre web (save for web). Takto pripravenú fotografiu môžete spokojne uložiť na váš obľúbený portál.
Každý fotograf si v priebehu rokov v praxi nájde ten svoj spôsob úprav. Dôležité je stále sledovať súčasný trend a byť ochotný učiť sa. Len nespokojný človek môže svoje schopnosti a talent posunúť vyššie, spokojný už rásť nepotrebuje. Želám vám citlivé oko, chuť sa zdokonaľovať a trpezlivosť pri vašich prvých krokoch.
Autor: Matej Žiak