S fotoaparátom pod vodnú hladinu
Svet pod vodnou hladinou skrýva úplne iné dimenzie ako ten náš na súši. Každý, kto sa aspoň raz v živote ponoril pod vodu a otvoril oči, bol istotne očarený a fascinovaný jeho rozmanitosťou a rôznorodosťou. Kvôli našej životnej forme si krásu tohto podvodného sveta si môžeme vychutnať len s obmedzeniami. Mnohé zákutia života pod vodou sú nám ešte stále zahalené rúškom tajomstva. Zdokumentovať a zachytiť ich vo fotografii je výzvou pre mnohých fotografov. Nie je to vôbec jednoduchá záležitosť, ale dá sa to.
Vďaka súčasnému technickému pokroku a znižovaniu cien fototechniky záujemcov o tento žáner stále narastá. Fotografovanie pod vodnou hladinou by sme mohli rozdeliť na dve kategórie. Takzvanú suchú podvodnú fotografiu a čistú wildlife fotografiu.
Suchá podvodná fotografia sa zameriava skôr na menšie podvodné organizmy, detailné zábery a makro. Drobné vodné larvy bezstavovcov, plôdiky rýb, či žubrienky. Mnohé z týchto organizmov sú prakticky neodfotiteľné v ich prirodzenom prostredí. Na ich zachytenie sa používajú špeciálne tenkostenné malé akváriá, v ktorých sa snaží fotograf vytvoriť pre nich čo najprirodzenejšie prostredie. Fotografovanie okrem akvária a dobrého svetelného zdroja si nevyžaduje žiadnu špeciálnu fototechniku. Stačí kompaktný fotoaparát alebo zrkadlovka s objektívom na príslušnú veľkosť fotografovaného objektu. Veľkým pozitívom je externý blesk, ktorý možno odpáliť mimo tela fotoaparátu. Najlepšie, ak ho umiestni zvrchu akvária. Ak sa správne dodržia všetky základy fotografovania, výsledkom je veľmi kvalitný výstup, bez akýchkoľvek chýb, ktoré by sa nedali odstrániť. Dá sa povedať, že je to taký mini wildlife ateliér a pri ateliérovej fotografii sa chyby neakceptujú. Na záver je vždy dôležité fotografované živočíchy vrátiť do ich pôvodného miesta výskytu, aby fotografovanie nebolo na úkor ochrany prírody.
Vodná larva pošvatky Dinocras cehpalotes z rieky Ipeľ v jej prirodzenom, ale naaranžovanom prostredí.
Žubrienky kunky žltobruchej sú vďačné modelky vo wildlife ateliéri. Po ukončení fotografovania sa vrátili naspäť do kaluže, odkiaľ pochádzali.
Rýdza podvodná wildlife fotografia je jedným z najnáročnejších žánrov fotografovania prírody. Vyžaduje si okrem vynikajúcej fotografickej zdatnosti aj extra technické doplnky, vyššie finančné výdavky, dobrú fyzickú kondíciu a z časti aj potápačskú výstroj. "Vodník" fotograf má pri voľbe vhodnej fototechniky viacero alternatív, ktoré sa od seba líšia najmä kvalitou výstupu a cenou. Pričom platí známe pravidlo - za málo peňazí, málo muziky. No aj v tomto žánri sa dá nájsť zlatý stred, ktorý je cenovo dostupný a fotograficky uspokojivý.
Vďačným objektom pre začiatočníkov podvodného fotografovania sú ryby slnečnice pestré. Ich teritoriálne správanie uľahčí fotografovi veľa námahy.
Najlacnejšou alternatívou na zdokumentovanie prírody pod hladinou sú jednorazové kinofilmové fotoaparáty. Touto alternatívou sa ani nezaoberajte, sú to zbytočne vyhodené peniaze. Nízka kvalita plastových šošoviek, slabá svetelnosť objektívu a zlé narábanie s fotospúšťou nedávajú veľkú šancu na úspech.
Nie je to moc dávno, čo na trh prišla novinka v podobe vodotesného kompaktného digitálu. Od jeho uvedenia nepretieklo veľa vody a ponuka takýchto modelov rýchlo narástla. Ak už vlastníte takýto fotoaparát, tak k nemu nepotrebujete nič okrem chuti sa ponoriť. Rovnako dobre s ním viete manipulovať na suchu ako aj vo vode. Za dobrých svetelných podmienok vám podá relatívne dobrú fotografiu. No treba si povedať pravdu, že pod vodou je často málo svetla a je to len digitálny kompakt s malým senzorom. Strata detailov či kontrastu a vysoký nežiaduci šum sa môžu často podpísať pod fotku. Takáto alternatíva je vhodná pre rekreačné fotografovanie dovoleniek a pobytov pri vode. Konštrukčne sú väčšinou prevedené tak, aby sa s nimi mohlo ponárať do 10 metrovej hĺbky.
Vodotesný digitálny kompakt je vhodnou alternatívou na dovolenkové podvodné dobrodružstvá. Dajú sa s ním snímať široké panoramatické zábery podvodného sveta, ale aj makro zábery živočíchov ako je napríklad táto kreveta Palaemona elegans.
Ak vlastníte fotoaparát to je jedno, či už kompakt alebo zrkadlovku a nie sú vodotesné, dajú sa pod vodou využiť na fotenie s použitím špeciálnych mäkkých alebo tvrdých puzdier.
Mäkké puzdra sú veľmi lacnou alternatívou k fotoaparátom. V spojení s kvalitnou zrkadlovkou a objektívom uplatníte pravidlo za málo peňazí, veľa muziky. Nízka cena si však pýta svoju daň, a to najmä formou veľmi zlej a nepraktickej manipulácie s prístrojom. Ak na fotoaparáte nie je display so živým náhľadom, tak to je hotová pohroma. Pozerať cez potápačské okuliare a hrubý igelit puzdra a vidieť v hľadáčiku fotografovaný objekt, je umenie. Ďalšia nepríjemnosť, ktorá číha, je nie 100 % tesnenie. Bežne sa stáva, že do zle zavretého puzdra začne pomaly natekať voda. Výrobcovia na zatekanie neposkytujú žiadnu záruku. Navyše by ste sa nemali potápať hlbšie ako 5 metrov.
Málo pohybujúci sa rak bahenný sa dá dobre odfotografovať aj mäkkým podvodným puzdrom na digitálnu zrkadlovku.
Pri fotografovaní voľne sa pohybujúcich rýb ako jalec hlavatý je už práca s mäkkým puzdrom náročnejšia. Okrem technických problémov treba zvládnuť aj fyzickú námahu plávania a ponárania.
S tvrdými puzdrami sa blížime už k profesionálnemu prístupu. Rada vyšších tried digitálnych kompaktov ponúka plastové vodotesné puzdra, s ktorými vďaka jednoduchej manipulácii a kvalitnejšiemu snímaču docielite dobrý výsledok. Mnohé z puzdier pre kompakty sú určené aj na potápanie s kyslíkovým prístrojom do hĺbky 3 0m či viac. Cena puzdra sa pohybuje od 1/3 až 1/2 z ceny digitálneho kompaktu.
Najkvalitnejšie fotografie z pod vodnej hladiny ponúka práca digitálnych zrkadloviek vložených do pevných profesionálnych puzdier. Potápať sa s nimi dá do hĺbky až 100 metrov. Na druhej strane má aj svoje nevýhody, a to je najmä cena, ktorá často presiahne aj cenu fotoaparátu. Ak uvažujete nad kúpou profesionálneho vybavenia pod vodu, pred samotným kúpením aparátu treba najprv vybrať puzdro. Pre každý model je špecifický len určitý typ puzdra. Neexistujú všeobecne univerzálne prevedenia. Ak si kúpite novú zrkadlovku, budete musieť kúpiť aj nové puzdro.
Zachyteniu podvodného sveta na fotografii sa určite nevyhnete bez použitia potápačskej výstroje, aspoň základnej. Ak sa neplánujete potápať s kyslíkovým prístrojom, určte si vystačíte len s potápačskými okuliarmi, dýchacou trubkou a plutvami. Veľmi vhodný je aj neoprén, ktorý najmä v chladnejšom počasí zabezpečí udržanie telesnej teploty.
Pri "šnorchlovacej" metóde fotografovania stačia len potápačské okuliare. Plutvy, trubka a závažie sú však len dobrým plusom. Neoprén vám umožní dlhšie zotrvať v chladnejšej vode. Jeho tepelné vlastnosti závisia od hrúbky.
Najmä na začiatku je dobré zvoliť si vhodnú fotografickú destináciu. Najjednoduchšie je začať v mori na dovolenke cez leto. More ponúka bohatý svet živočíchov, navyše slnečné žiarenie preniká hlboko pod hladinu a je dobrým zdrojom svetla. Podstatne zložitejšie je fotografovanie sladkovodných biotopov a to najmä tečúcich. Počas leta sú stojaté vodné plochy plné rias a planktónu, ktoré znižujú viditeľnosť a prenikanie svetla.
Vďaka dobrému prenikaniu slnečného svetla a bohatému morskému životu sa v mori počas dovolenky podarí dobrá fotografia takmer každému, kto má aspoň malú snahu.
Sladkovodný svet pod hladinou je náročnejšie prostredie. Treba sa pripraviť na horšie svetelné podmienky, a to najmä v stojatých vodách. Rýchle prúdenie tečúcich vôd tiež nie je jednoduché. V menších podhorských tokoch možno nájsť mnoho vhodných námetov ako bol tento hlaváč bieloplutvý.
Dovolenkové obdobie a s ním aj fotografovanie pri vode aj pod vodou je tu. Nezabudnite sa naň vhodne vybaviť, ale najmä fotiť, fotiť, fotiť. A snáď si donesiete domov aj iné fotografie ako tie z predchádzajúcich dovoleniek.
Pzn.: Článok bol publikovaný v časopise Polovníctvo a rýbárstvo v júlovom čisle 2012.
Autor: Matej Žiak