Nie je tomu až tak dávno, keď platilo, že fotograf prírody je v prvom rade ten, ktorý prírode rozumie a prostredníctvom fotografií prispieva k jej ochrane. Mená ako Jozef Ponec, Ivan Kňaze, Marián Šagát, či bratia Vlachovci ovplyvnili nie len wildlife tvorbu v Čechách a na Slovensku, ale boli predovšetkým veľkým prínosom v ochranárskych a prírodovedných kruhoch. O ich láske k prírode by nikto nepochyboval. Zmenou dostupnosti fototechniky, a to predovšetkým digitálnej, sa však výrazne spomínaný trend mení. Za fotoaparát sa čoraz viac postavia ľudia, ktorí prírode nie že nerozumejú, ale nemajú k nej ani vzťah. Pre nich je fotografovanie otázkou prestíže. Sebavedomie rastúce z drahej fototechniky z mnohých fotografov robí len lovcov či športovcov. Fotografia je pre nich len prostriedok na získanie uznania a slávy. Pre nich by mala platiť poznámka Rostislava Stacha: „Niektorí ľudia by vôbec fotografovať zvieratá nemali.“

Etický kódex fotografa prírody:

-          snaž sa spoznať to, čo fotíš

-          dodržuj písané i nepísané pravidlá a zákony

-          nefotografuj za každú cenu, ak by malo dôjsť k narušeniu, radšej schovaj aparát a odíď

-          na prvom mieste sú vždy záujmy organizmov, ktoré fotografuješ

-          fotografované rastliny alebo živočíchy ukazuj v ich skutočnej podobe, vyhýbaj sa manipulácii a falšovaniu

-          po odchode by mala lokalita ostať nezmenená

-          dobre si rozmysli komu lokality prezradíš

 Viac sa dočítate tu

 Ak každý z nás nebude rešpektovať základné pravidlá ochrany prírody pri fotografovaní, môže sa stať, že za pár rokov bude fotograf nežiaducou osobou, ktorá bude mať na mnohých miestach v našich národných parkoch zakázaný vstup...

Autro: Matej Žiak