Sladkovodné medúzy alebo ako neutopiť fotoaparát
18.08.2010
Mali ste už niekedy šťastie a stretli ste u nás na Slovensku alebo v strednej Európe sladkovodnú medúzu? Ja áno, podarilo sa mi to tento rok. O sladkovodných medúzach, teda o Medúzke sladkovodnej (Craspedacusta sowerbyi) som sa prvýkrát dopočul počas štúdia na vysokej škole. Odvtedy som dúfal, že sa mi ju niekedy podarí zbadať na vlastné oči. Párkrát som v médiách zachytil správy o tom, že ju našli rybári alebo kúpajúci sa dovolenkári, no bohužiaľ, keď som sa prišiel okúpať ja, nenašiel som ich.
Medúzka sladkovodná, Craspedacusta sowerbyi, Slovensko, Autor: Matej Žiak, august 2010, 1/40s, F5,6, ISO 500, f=40,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 17-40mm f/4 L UMS
Zážitok zo stretnutia:
Ako skoro vždy aj túto raritu sa mi podarilo objaviť pri rodinnom výlete do CHKO Dunajské luhy. Keď som ich uvidel v jednom zarastenom jazierku, takmer som vyskočil z kože. Na druhy deň som zbalil fotovýbavu, uterák, šnorchel, okuliare a podvodné púzdro a hybaj ho späť. Po ponorení sa pod hladinu jazera sa mi naskytla scéna ako z Avataru. Všade okolo mňa sa vznášali desiatky éterických bytostí. Skutočne na nezabudnutie. Pripadal som si ako v inom svete.
Medúzka sladkovodná, Craspedacusta sowerbyi, Slovensko, Autor: Matej Žiak, august 2010, 1/50s, F6,3, ISO 400, f=40,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 17-40mm f/4 L UMS
Kto vlastne sú tieto mimomorské bytosti.
Aby som Vás tu nesýtil len mojimi emocionálnymi informáciami, trochu Vám priblížim tieto organizmy. Medúzka sladkovodná ang. Freshwater jellyfish (Craspedacusta sowerbyi) je polypovec z radu nezmarov. Prvýkrát ju popísal a zaznamenal R. Lancaster v Mexiku v roku 1880. V Európe bola zaznamenaná až o 50 rokov neskôr.
Na Slovensku a aj v Európe je nepôvodný druh pochádzajúci zo strednej a severnej Ameriky. Do Európy ju pravdepodobne zavliekli akvaristi. Od 30. rokov 20. storočia sa rozšírila takmer do celej Európy. U nás bola zaznamenaná prvýkrát v 60. rokoch 20. storočia v mŕtvych ramenách Dunaja v Gabčíkove. V súčasnosti sú rozšírené na Slovensku hlavne v oblastí Podunajskej nížiny v okolí Bratislavy, ale aj v okolí Štiavnice a vo vodnej nádrži Beňov pri Bytči. Ich rozšíreniu, okrem človeka, prispieva aj vodné vtáctvo (ornitochória), ktoré prenáša planuly alebo podocysty v perí. Posúvaniu hraníc severného areálu rozšírenia prispieva globálne oteplenie. Je zaujímavé, že napriek nepôvodnosti a výskytu takmer 50 rokov na našom území sa nezaznamenal žiaden negatívny vplyv na pôvodnú faunu, či flóru, ako je zvykom u väčšiny introdukovaných organizmov. Možno že je to práve pre jej pomerne komplikovaný životný cyklus, ktorý prechádza viacerými etapami.
Medúzka sladkovodná, Craspedacusta sowerbyi, Slovensko, Autor: Matej Žiak, august 2010, 1/100s, F5,6, ISO 500, f=40,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 17-40mm f/4 L UMS
V štádiu medúzy žije len od júla do augusta, ale aj to musí byť teplota vody vyššia ako 20°C, niektorí autori uvádzajú, že až nad 25°C. Ináč je väčšinu života v štádiu polypa, v ktorom môže prečkať aj niekoľko rokov. Polyp vo voľnej prírode len ťažko zbadáme, vypadá podobne ako nezmar, je priesvitný, meria len 1 - 2 mm a žije prisadnutý na dne. Keď sa vyskytnú priaznivé podmienky, polyp začne pučať, čím začína nepohlavné rozmnožovanie a z týchto púčikov vznikajú medúzky. Medúzky sa potom rozmnožujú pohlavne. Po splynutí gamét vznikne larvička planula, ktorá prisadne na dno a vzniká nový mladý polyp. A tak je to dookola ako vidno aj na obrázku. Nepriaznivé podmienky ako je nízke teploty, sucho nedostatok potravy prečkáva v pokojovom štádiu nazývanom podocysta.
Životný cyklus medúzky. (Zdroj: Internet)
Medúzka sladkovodná, Craspedacusta sowerbyi, Slovensko, Autor: Matej Žiak, august 2010, 1/50s, F6,3, ISO 400, f=40,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 17-40mm f/4 L UMS
Fotografovanie:
Čo sa týka fotografovania vodných organizmov vo voľnej prírode, medúzky patria k menej náročným objektom. Vo vode sa pohybujú pomaly a prítomnosť fotografa ich nijako neruší. K pozitívam prispieva aj skutočnosť, že sa vyskytujú v stojatých vodách počas leta. Jediné negatívum, ktoré môže zhoršovať celkový výsledok, je vysoká teplota vody a tým súvisiaca zvýšená abundancia planktónu vo vode, čo zhoršuje viditeľnosť. K medúzke je preto potrebné dostať sa s objektívom čo najbližšie. Ja som preto používal objektív Canon EF 17-40mm f/4 L UMS. Fotografoval som to s mäkkým podvodným púzdrom dicapac wp-s10, ktoré ma však sklamalo. Telo mi zachránil grip, ktorý bol v púzdre zatopený do výšky 3 cm a začala mi blbnúť spúšť. Až vtedy som prišiel na to, že mi cez otvor na prst nateká voda. Hneď som aparát vytiahol von a osušil. Do gripu sa voda nabrala a ovládanie úplne zblblo, ale po vysušení som nenašiel žiadnu závadu. Aj keď mnohí majú proti gripom výhrady, mne zachránil moje Canon 40D telo. Odteraz pod vodu len s gripom. No a samozrejme som zabudol, že budete potrebovať šnorchel a okuliare. Nenudisti aj plavky:).
Medúzka sladkovodná, Craspedacusta sowerbyi, Slovensko, Autor: Matej Žiak, august 2010, 1/60s, F5,6, ISO 500, f=40,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 17-40mm f/4 L UMS
Autor: Matej Žiak
Späť na články