Konečne sa našiel čas a podarilo sa nám dať dokopy článok z minulého leta z veľmi milej a dlho plánovanej bratskej foto - akcie. Vybrali sme sa na miesta, kde sa pevná pôda stráca pod nohami a bahenný opar unikajúceho CO₂ z vody napĺňa celé ovzdušie. Toto miesto nebezpečné pre niektoré organizmy je vhodným priestorom na výskyt mäsožravých druhov rastlín. Sú to najmä dva slovenské druhy rosičiek. Okrem skúseností a času strávenom v tomto ekosystéme, bolo zaujímavé, ako každý z nás pojal rozdielne koncept zachytenia týchto krutých krásavíc. Je to nádhera a veľkosť fotografovania, že aj keď fotografovaný objekt je ten istý, každý autor sa cez hľadáčik pozerá ináč.

    Mäsožravé rastliny obzvlášť u nás sú pokladané za exotické a veľmi exkluzívne. Na Slovensku máme až štyri druhy mäsožravých rastlín. Z toho dva sú práve z rodu rosičiek. Rosičky patria k druhovo najbohatšiemu rodu mäsožravých rastlín u nás ale i globálne. Napriek tomuto faktu sa s nimi nedá bežne len tak stretnúť. K ich nájdeniu treba dobre poznať citlivé biotopy ich výskytu. Zväčša sú to slatiny, rašeliniská, mokrade, podmáčané lúky, výnimočne brehy stojatých vôd.

    Schopnosť mixotrofie, teda vlastnosti prechádzať s autotrofného spôsobu získavania uhlíka na heterotrofný, im umožňuje žiť na miestach s chudobným obsahom dusíka. Ľudovo povedané je to vegetarián s mäsožravými návykmi. Keď som bol mladší a neskúsený (teraz som už len neskúsený:)), tak som si myslel, že mäsožravé rastlina sa musí zákonite živiť len hmyzom. V skutočnosti je to tak, že tento spôsob využíva len keď má málo živín. Preto ak natrafíte náhodou v prírode na nejakú rosičku, nemusíte jej nanútiť vašu predstavu o jej jedálnom lístku hádzaním nachytaných múch, rosička si vie poradiť veľmi dobre aj sama.

Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) s ulovenou pestricou, Slovensko, Júl 2010, Autor: Juraj Žiak, 1/125 s, F 7,1, ISO 800, f=200mm, kenco 12,20,36,

Rosička anglická (Drosera anglica) s uloveným Súmračníkom Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/60s, F6,3, ISO 200, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro

    Na našom území sa vo voľnej prírode môžete stretnúť s druhom Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a Rosička anglická (Drosera longifolia). Biotopy výskytu oboch druhov sa viac-menej nelíšia. Ako už bolo vyššie spomenuté sú to najmä vlhké a na živiny chudobné miesta. Zaujímavé je, že napriek podobným nárokom nikde som sa nedočítal, či bol zaznamenaný spoločný výskyt na jednej lokalite. Pravdepodobne vzájomný konkurenčný tlak im rozdelil miesta ich výskytu. Rosička okrúhlolistá je na rozdiel od rosičky anglickej roztrúsená po celom Slovensku. Výnimku tvoria len najteplejšie oblasti južného Slovenska. S rosičkou anglickou to až také "ružové" nie je. Na Slovensku sa vyskytuje len v severných vyššie položených oblastiach. Oba druhy si v prírode nie je možne s ničím zameniť. Dokonca aj medzi sebou sa dajú jednoducho rozlíšiť. Stačí si preložiť druhové latinské názvy do slovenčiny a hneď spoznáte hlavný determinačný znak -  tvar listov. Zatiaľ čo rosička anglická má čepele listov pretiahnuté a štíhle, rosička okrúhlolistá ich má okrúhle až elipsovité.

     A na záver jedna faunistická ,,pikoška,, z tejto floristickej témy. Nášmu bratovi Janymu sa podarilo pozorovať a odfotografovať, ako si ulovila rosička anglická jedno malé modré šidielko. Tomuto šidielku sme neprikladali žiaden veľký význam. Zaujalo nás ako sa s ním rosička popasovala. Až doma pri determinácii Jany narazil na problém. Obrátil sa preto na Dušana Šáchu a ten mu s nadšením oznámil, že ide o výnimočný nález zriedkavého druhu šidielka ozdobného (Coenagrion ornatum).