Krutá krása

15.01.2011

    Konečne sa našiel čas a podarilo sa nám dať dokopy článok z minulého leta z veľmi milej a dlho plánovanej bratskej foto - akcie. Vybrali sme sa na miesta, kde sa pevná pôda stráca pod nohami a bahenný opar unikajúceho CO2 z vody napĺňa celé ovzdušie. Toto miesto nebezpečné pre niektoré organizmy je vhodným priestorom na výskyt mäsožravých druhov rastlín. Sú to najmä dva slovenské druhy rosičiek. Okrem skúseností a času strávenom v tomto ekosystéme, bolo zaujímavé, ako každý z nás pojal rozdielne koncept zachytenia týchto krutých krásavíc. Je to nádhera a veľkosť fotografovania, že aj keď fotografovaný objekt je ten istý, každý autor sa cez hľadáčik pozerá ináč.

    Mäsožravé rastliny obzvlášť u nás sú pokladané za exotické a veľmi exkluzívne. Na Slovensku máme až štyri druhy mäsožravých rastlín. Z toho dva sú práve z rodu rosičiek. Rosičky patria k druhovo najbohatšiemu rodu mäsožravých rastlín u nás ale i globálne. Napriek tomuto faktu sa s nimi nedá bežne len tak stretnúť. K ich nájdeniu treba dobre poznať citlivé biotopy ich výskytu. Zväčša sú to slatiny, rašeliniská, mokrade, podmáčané lúky, výnimočne brehy stojatých vôd.

Rosička anglická, Drosera anglica, Slovensko, Autor: Juraj Žiak, júl 2010, 1/200s, F6,3, ISO 800, f=200,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 200mm f/2.8
  
 
    Schopnosť mixotrofie, teda vlastnosti prechádzať s autotrofného spôsobu získavania uhlíka na heterotrofný, im umožňuje žiť na miestach s chudobným obsahom dusíka. Ľudovo povedané je to vegetarián s mäsožravými návykmi. Keď som bol mladší a neskúsený (teraz som už len neskúsený:)), tak som si myslel, že mäsožravé rastlina sa musí zákonite živiť len hmyzom. V skutočnosti je to tak, že tento spôsob využíva len keď má málo živín. Preto ak natrafíte náhodou v prírode na nejakú rosičku, nemusíte jej nanútiť vašu predstavu o jej jedálnom lístku hádzaním nachytaných múch, rosička si vie poradiť veľmi dobre aj sama.

Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) s ulovenou pestricou, Slovensko, Júl 2010, Autor: Juraj Žiak, 1/125 s, F 7,1, ISO 800, f=200mm, kenco 12,20,36,

Rosička anglická (Drosera anglica) s uloveným Súmračníkom Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/60s, F6,3, ISO 200, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro


    Rosičkám na zháňanie mäsitej potravy slúžia tentakuly, ktorými pravdepodobne vďačia za svoj rodový názov. Sú to červenohnedé žľaznaté chĺpky, ktoré na vrchole majú lepkavú tekutinu na zachytenie koristi. Pred našimi fotoaparátmi sa odohrala nejedna krutá dráma. Hlavne motýle súmračníky, prilákané na sladkú šťavu rosičiek, vzdorovali tomuto lepidlu dlhé minúty. Až na zopár výnimiek sa vysileným živočíchom nepodarilo uniknúť. Tentakuly potom vylučujú na svoju ulovenú korisť enzýmy, ktoré ich potom rozkladajú. Takéto trávenie môže trvať niekoľko dní ba až týždňov. Závisí to hlavne od veľkosti ulovenej koristi. Chitinózne zvyšky tela ponechá rastlina spracovať poveternostným podmienkam.

Rosička okrúhlolistá, Drosera rotundifolia, Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/13s, F7,1 ISO 400, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro + Helios 58mm f /2

Rosička anglická, Drosera anglica, Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/50s, F5,6, ISO 640, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro + Helios 58mm f /2


    Na našom území sa vo voľnej prírode môžete stretnúť s druhom Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a Rosička anglická (Drosera longifolia). Biotopy výskytu oboch druhov sa viac-menej nelíšia. Ako už bolo vyššie spomenuté sú to najmä vlhké a na živiny chudobné miesta. Zaujímavé je, že napriek podobným nárokom nikde som sa nedočítal, či bol zaznamenaný spoločný výskyt na jednej lokalite. Pravdepodobne vzájomný konkurenčný tlak im rozdelil miesta ich výskytu. Rosička okrúhlolistá je na rozdiel od rosičky anglickej roztrúsená po celom Slovensku. Výnimku tvoria len najteplejšie oblasti južného Slovenska. S rosičkou anglickou to až také "ružové" nie je. Na Slovensku sa vyskytuje len v severných vyššie položených oblastiach. Oba druhy si v prírode nie je možne s ničím zameniť. Dokonca aj medzi sebou sa dajú jednoducho rozlíšiť. Stačí si preložiť druhové latinské názvy do slovenčiny a hneď spoznáte hlavný determinačný znak -  tvar listov. Zatiaľ čo rosička anglická má čepele listov pretiahnuté a štíhle, rosička okrúhlolistá ich má okrúhle až elipsovité.

Rosička okrúhlolistá, Drosera rotundifolia, Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/20s, F5,6 ISO 320, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro, 36 mm medzikrúžok kenko, B+W MRC Käsemann Circular Polarizer 72 mm


    Väčšinou sú rastliny oboch druhov malého nenápadného vzrastu, no môžu dorastať až do dvoch desiatok centimetrov. Na miestach, kde sme ich navštívili, vytvárali  doslova husté koberce a bol problém nájsť miesto, kam sme mohli šliapnuť nohou.

    Ak ste sa doposiaľ nedozvedeli nič nové o rosičkách, tak snáď táto informácia vám zlepši náladu. Dozvedel som sa to len nedávno pri prezeraní literatúry o týchto zaujímavých rastlinách. Rosička okrúhlolistá je prastarou liečivou rastlinou opradenou mnohými legendami či poverami. Alchymisti, šarlatáni a expertní ľudoví liečitelia museli prisahať, že nikdy neprezradia jej celé tajomstvo. Tým tajomstvom bola schopnosť enzýmu vyliečiť akýkoľvek neduh či chorobu, čim si dotyčný mohol predĺžiť život až do Posledného súdu. V súčasnosti sa používajú v lekárstve výťažky z listovej vňate. Droga, ktorá vzniká po vysušení a používa sa pri liečení vysokého krvného tlaku, zápalu dolných dýchacích ciest, podpor tvorby žlče a proti zvápenateniu tepien či chorobám močových ciest sa nazýva Herba droserae. U nás je vďakabohu rosička ohrozený a chránená druh, čo zabraňuje jej zber. No v lekárňach sa dá kúpiť dovážaná Herba droserae. Cena za 100 g tohto vzácneho liečiva sa môže pohybovať až okolo 10 EUR.

Kvet rosičky anglickej, Drosera anglica, Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/640s, F5,0, ISO 400, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro

Abstraktné poňatie Rosičky okrúhlolistej, Drosera rotundifolia, Slovensko, Autor: Matej Žiak, júl 2010, 1/25s, F6,3 ISO 400, f=100,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro + Helios 58mm f /2


     A na záver jedna faunistická ,,pikoška,, z tejto floristickej témy. Nášmu bratovi Janymu sa podarilo pozorovať a odfotografovať, ako si ulovila rosička anglická jedno malé modré šidielko. Tomuto šidielku sme neprikladali žiaden veľký význam. Zaujalo nás ako sa s ním rosička popasovala. Až doma pri determinácii Jany narazil na problém. Obrátil sa preto na Dušana Šáchu a ten mu s nadšením oznámil, že ide o výnimočný nález zriedkavého druhu šidielka ozdobného (Coenagrion ornatum).


Šidielko ozdobné, Coenagrion ornatum, Rosička anglická, Drosera anglica,  Slovensko, Autor: Ján Žiak, júl 2010, 1/250s, 5,1, ISO 200, f=110,00mm, blesk nie, Canon 400D, objektív: Canon EF 400mm f/5,6 L USM, Kenko DG Teleplus Extension Tube Set 12/20/35 mm 

Juro a Jany pri fotení rošičky anglickej (Drosera longifolia), Slovensko, Jún 2010, Autor: Matej Žiak, 1/1000s, F 5,6, ISO 400, f= 40,00mm, blesk nie, Canon 40D, objektív: Canon EF 100mm f/2.8 macro


Autor: Matej, Juraj, Ján Žiakovci

Komentáre (1)
Späť na články