Nečakané stretnutie

10.09.2009

Aj tento rok som sa už nevedel dočkať, kedy budú na Devínskej Kobyle kvitnúť hmyzovníky. Z týchto orchideí som úplne namäkko. Z minulého roku som mal poznamenané, že začali kvitnút v prvej polovici júna. Tak som zbalil techniku a hor sa do terénu. Ako si tak behám zahľadený do trávy hore-dole po Kobyle, zrazu ma niečo vyruší. Pár metrov odo mňa sa v tráve krčí srna.

 

        

         Vôbec som si ju nevšimol. No na moje prekvapenie tam nebola sama. Práve vrhla svoje mláďatká. Z počutia a zo skúseností viem, že väčšinou majú 1-2 mláďatá. Táto mama rekordmanka ich mala tri. Bolo to niečo úžasné. To som ešte nikdy nezažil.

         Prišiel som v dosť nevhodnej chvíľke. Ešte jej z rodidiel viseli zvyšky placenty a všade bola čerstvá krv. Najmladšie trojča ešte ani nebolo poriadne očistené matkou a vôbec ešte nestálo na nohách. Ostatné dve sŕňatá zvedavo pozerali na okolitý svet. Mňa si ani nevšímali. Samozrejme, stará srna ma zbadala a zľakla sa. Odbehla do blízkeho krovia, kde sa schovala a pozorovala, čo sa bude diať. Mláďatá začali byť nesvoje.

 

        

       Vedel som, že príblížiť sa k nim moc blízko a nedajbože dotknúť sa ich by mohlo mať tragické následky, preto som ich pozoroval len z bezpečnej vzdialenosti. Môj fotolovecký inštinkt sa však začal silno hlásiť a len horko ťažko som sa presvedčil, že by som mal čím skôr vypadnút a nechať ich na pokoji.

 


          

        Obrátil som sa a s tlčúcim srdcom som sa pobral ďalej hľadať orchidey. Asi po 2 hodinách som sa ešte vrátiľ k nim, či sú v poriadku. No nie už tak blízko. Zdiaľky som videl, že všetky mláďatká veselo pobehujú okolo svojej matky a vyzerajú zdravo a spokojne. 

  



          A ako dopadol lov na hmyzovníky? Nuž ešte nekvitli, ale o 10 dní neskôr som sa ich nabažil. Srnky som už nevidel

Autor: Matej Žiak



Komentáre (6)
Späť na články