Kategórie článkov
Príroda (16)Zážitky (2)Fotografovanie (28)Aktuality (48)Technika (2)Najnovšie článkyNajčítanejšie články
Menu
HomeO stránkeAutoriČlánkyGalériaPortfolioNávštevná knihaPonukaOdkazyKontakt Zoznam druhov

Svet tajomných strážcov temnôt

09.03.2011

      Preplazím sa cez z časti zasypaný malý vchod do starej štôlne. Za sebou ťahám svoj fotografický 10 kilový ruksak. Zapínam si čelovku a pomaly si privykám na temnotu a bodové svetlo. Chvíľami sa cítim ako v tajomnom svete podzemných chodieb v krajine Moria.
      V tejto štôlni som po prvýkrát. A je to aj prvýkrát, čo idem do neznámeho podzemia sám. Vždy ideme aspoň dvaja. Teraz som nezohnal žiadneho dobrovoľníka - nadšenca. No aspoň, že na povrchu ma čaká Andrejka s Terezkou, keby dačo. Mám z toho zvláštny pocit, všeličo sa mi preháňa hlavou. Neviem, aká je štôlňa dlhá, či je členitá a čo ma v nej čaká. Preskakujem trhlinu hneď v úvodnej časti podzemia. Od nej na ľavo vedie ďalšia chodba. Možno, že celá chodba je robená do kruhu a budem sa ňou vracať. To zistím na konci. O častej ľudskej prítomnosti nasvedčuje množstvo zvlhnutých, vyhorených kahancov. Idem ďalej, neviem kam a kde, viem však, čo hľadám. Tajomných strážcov temných priestorov - netopiere.
    Kamarát, čo mi povedal o tejto štôlni ma ubezpečil, že pred troma týždňami tam bol a jej spiacich obyvateľov stretol. No uvidíme, či sa to pošťastí aj mne.
    Chodbou idem už asi 15 minút, nezdá sa to, ale z môjho pohľadu, to vyzerá dlhšie. Kahance na zemi  začínajú rednúť, až úplne vymiznú. Sem už asi až tak veľa ľudí nechodí... S ťažkým nákladom pokračujem ďalej. Na stenách stretávam orosené motýle, pavúky. Zaujímavé, že zašli až tak ďaleko, asi je to pre nich vyhovujúce zimovisko. Netopiere, som zatiaľ nezahliadol.
      Štôlňa sa zdá byť dlhá. Je pozostatkom dávnej banskej činnosti. Od začiatku je jasné, že ju vytvorila ľudská ruka. Napriek tomu je obdivuhodné, ako si ju príroda postupne pretvára a osídľuje. Príroda si vie poradiť so všetkým, len jej treba nechať čas. A ten jej dávame málo kedy.
       Je to tu úplne iné prostredie na aké som bol zvyknutý z návštev neprístupných, niekedy len na šírku ramien priechodných jaskýň, ktoré sme vo veľkom navštevovali s mojimi troma bratmi.
       Ďalšia bočná chodba. Čo s ňou? Ok, odbočím v ľavo do nej. A oplatilo sa. Prvých nájomníkov zahliadnem visieť z nízkeho plafóna. Netopier obyčajný (Myotis mytis). Skutočne veľký to batman.  Ryšavo-strieborné kožúšky majú na pohľad veľmi jemné. Mám nutkanie pohladiť ich, no prerušenie ich zimného spánku by mohol mať pre nich fatálny dopad. Radšej idem ďalej. Nechcem negatívne zasahovať do ich prirodzeného prostredia a života. Už len moja prítomnosť môže byť nežiaduca.


Netopier obyčajný (Myotis mytis)

Netopier obyčajný (Myotis mytis)


       Musím prejsť celú štôlňu, aby som vedel, či ma v nej niečo zaujímavé a nečakané ešte nestretne. Potom sa k ním vrátim a nafotím si ich, keď zmapujem celý terén. Začínam rozmýšľať, že by bolo lepšie mať na nohách čižmy ako vibramy. Voda v chodbe je miestami vysoká aj 20 centimetrov. Našťastie je priechod úzky a môžem sa zaprieť do bočných stien, a tak aspoň čiastočne prejsť suchou nohou. To už ale stretávam ďalších netopierov. Opäť sú to už známe ,,myotisy,,. Štôlňa nie a nie skončiť. Začínam mať zvláštne, nie moc optimistické myšlienky a predstavy. Akoby tu ešte niekto so mnou bol, kráčal. Zastavím, načúvam, počujem len kvapkanie vody. Pohnem ďalej a cudzie kroky idú akoby so mnou. Tep mi začína zrýchľovať a mám pocit, že cítim ako mi bije srdce. Zas stojím. Až teraz si uvedomujem, že tie zvuky sú ozvena mojej vlastnej chôdze.

Netopier obyčajný (Myotis mytis)

Netopier obyčajný (Myotis mytis)


     A konečne, baterka mi dosvietila až na koniec tupo zakončenej chodby. Asi trochu sklamanie, nič len koniec. No pár metrov pred koncom je ďalšia bočná chodba. Tá už je riadne zatopená. Prebrodím ju, aby som našiel ďalšieho zaujímavého oveľa menšieho netopiera Podkovára malého (Rhinolophus hipposideros). Je krídlami zahalený ako pod plachtou. Nevidno mu nič, len jemné štetinky a nožičky trčia z tohto zvláštneho ihlanu.

Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)

Detail podkovára malého (Rhinolophus hipposideros)


     To už som v podzemí takmer za stáleho pohybu vyše 30 minút. Idem naspäť, aby o mňa nemali moje baby strach. Pár desiatok metrov pred východom počujem zdesené volanie môjho mena. Musím sa poponáhľať. Andrejka začína mať obavy, na jej výzvy som nereagoval. Nepočul som ju, zvuk až tam dozadu nedošiel. Ubezpečím ju, že je všetko v poriadku a že sa idem pustiť do fotenia, čo bude trvať dlhšie.

Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)

Detail krídla Podkovára malého (Rhinolophus hipposideros)


     Cestou späť do hlbín objavím malého pričupeného Ucháča svetlého (Plecotus auritus). Prvýkrát som si ho ani nevšimol. Nie je väčší ako 3 centimetre. Prizriem sa mu do jeho milo vyzerajúcej tváre. Ksichtíky netopierov sú veľmi zaujímavé. Tým, že sú to cicavce, majú mnohé črty aj iných cicavcov. Dovolím si tvrdiť, že niekedy aj ľudí. Aj keď skôr mi pripadajú ako ich vtipné karikatúry.

Ucháč svetlý (Plecotus auritus)

Ucháč svetlý (Plecotus auritus)


      Z fotografovaním som mal mierne problémy. Zaostriť v takejto tme bol občas problém aj s baterkou. Smiešne, dnes využívam paradoxne statív na uchytenie baterky a nie fotoaparátu. Rozostavím blesky aj s fotografickými dáždnikmi podľa možností, ako ma pustia úzke kamenné steny. Nie je to ideálne, ale postačí. Vypadá to tu ako fotoateliér z doby kamennej.

Netopier obyčajný (Myotis mytis)

Netopier obyčajný (Myotis mytis)


      Po takmer 2 hodinách balím fototechniku. Ruksak je zašpinený od baníckeho bahna a miestami aj premokol. Nemal som ho kde položiť, tak musel ísť na zem. V topánkach mi škvŕka voda. Na tmu som si privykol, už ju ani nevnímam. Cez zasypaný svetlom prežiarený otvor pretlačím ruksak a ostatné náčinie. Andrejka s Terezkou ho už na druhej strane ťahajú. Von ma ovalí mierne ťažký vzduch. Narovnám sa a zhlboka sa nadýchnem. Uf, konečne na dennom svetle. Mám pocit, že mi tá  podzemná voda už začala kvapkať na ,, čip,,. Fotografovanie i zážitok určite stáli za to, ale von je von. Temná atmosféra z môjho vnútra sa úplne vytratila a ja už spomínam len na tie krásne a milé, pre mnohých možno neznáme a trochu strašidelné, nočné stvorenia.

Netopier obyčajný (Myotis mytis)

Letovka Podkovára štíhlokrídleho (Rhinolophus ferrumequinum)


Autor: Matej Žiak

Komentáre (8)
Späť na články